Your Cart

Ochrana uhoriek proti hubovým chorobám

Ochrana uhoriek proti hubovým chorobám
Ochrana uhoriek proti hubovým chorobám
0,00€
Bez DPH: 0,00€
Aj záhradkár zvykne pestovať uhorky dvojakým spôsobom: buď ako poľnú kultúru, alebo pod fóliou či sklom. Od roku 1984 sa vo všetkých pestovateľských oblastiach boríme s nebezpečnou a niekedy až kalamitnou hubovou chorobou - plesňou uhorkovou (Perenoplazmopara cubensis). Okrem tejto huby sa na uhorkách vyskytujú aj ďalšie škodlivé plesne, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť efekt pestovania. Pokiaľ ide o pleseň, naše doterajšie skúsenosti ukazujú, že treba mať rozličný prístup k ochrane poľných a skleníkových (fóliovníkových) kultúr. Jednoduchšia ochrana uhoriek býva v krytých priestoroch, nakoľko tu je možné cieľavedomými pestovateľskými opatreniami takmer vylúčiť nebezpečenstvo infekcie touto hubou. Treba vedieť, že výtrusy plesne sú schopné napadnúť porast iba vtedy, ak sú listy určitý čas ovlhčené. Suchý list sa nemôže nakaziť, aj keby na ňom bolo napadaných množstvo výtrusov. Týmto je určený hlavný spôsob preventívnej ochrany, ktorá je založená na výlučnom spodnom polievaní rastlín a takej regulácii teploty v skleníku či fóliovníku, ktorá nedovolí (najmä nad ránom) vyzrážanie rosy na povrchu uhorkových rastlín. Ak sa nám podarí toto dosiahnuť, vyhrali sme najdôležitejšiu fázu boja s plesňou. Oveľa zložitejšia je ochrana poľných uhoriek, ktoré sú bežne zvlhčované dažďom, alebo rosou. Stupeň ohrozenia plesňou závisí od frekvencie dažďov ako aj od ich výdatnosti. V suchších rokoch prichádza pleseň neskoro a často v bezvýznamnom meradle, zatiaľ čo v rokoch výdatnými zrážkami (predovšetkým v júni a júli) treba rátať so silným až kalamitným výskytom tejto huby. S týmito podmienkami súvisí aj možnosť chemického boja. Zo začiatku rastu kultúry možno použiť niektoré zahraničné fungicídy (Ridomil plus ai.), neskoršie iba náš prípravok Kuprikol v 0,4 % koncentrácii, alebo Perozin 75 B v 0,3 % koncentrácii. Pri výbere prípravku treba pamätať aj na hygienické ochranné lehoty (Kuprikol má 4 dni, Perozin 7 dní). Tesne pred postrekom urobíme zber plodov. Pri trvajúcom infekčnom tlaku treba robiť postreky asi v štvordňových intervaloch, pri suchšom počasí raz za týždeň, alebo až pri nebezpečenstve dažďa. Odporúčame pestovateľom sledovať oznamovacie prostriedky, v ktorých bude výskyt plesne zavčasu oznámený. Z ďalších hubových chorôb uhoriek treba ešte spomenúť múčnatku (Erysiphe polyphaga) a bielu, sklerocíniovú hnilobu (hlízenka obecná), ktorú vyvoláva huba Sclerotinia sclerotiorum. S múčnatkou (padlí) sa stretávame pri poľných uhorkách väčšinou až v maximálnej rodivosti porastu, alebo až po nej, pri fóliovníkových často už pri začiatku zberu. Zo začiatku sa objavia na hornej strane listov okrúhle, biele, pavučinové škvrny. Škvŕn niekedy rýchlo pribúda, čo vedie k brzdeniu normálneho rastu a vývoja listov a často aj stoniek. Nedostatočný vývoj a znížená funkcia listov bývajú potom príčinou zlého vývoja plodov a rapídneho zníženia úrody. Múčnatka obyčajne napáda jednotlivé, mimoriadne náchylne rastliny a až neskôr sa rozširuje do ďalšieho porastu. Jej výskyt býva podporovaný nedostatkom pôdnej a vzdušnej vlhkosti, preto jedným z dôležitých preventívnych opatrení (podľa možnosti) je pravidelné a výdatné zalievanie rastlín. Pri chemickej ochrane sú najlepšie postreky sírnatými fungicídmi, ako je napr. 0,5 % Sulikol, 1 % Polybarit či Sulka, len s trojdňovou ochrannou lehotou. Treba len pamätať na to, aby porast bol pred postrekom dobre poliaty a aby sa neošetrovalo, keď svieti slnko, alebo ak sú teploty vzduchu vyššie ako 25°C. Ošetrenie opakujeme podľa potreby, asi v štvordňových intervaloch. Čo sa týka bielej hniloby, mávame s touto hubou väčšie problémy v skleníkoch a vo fóliovníkoch ako vonku. Je schopná nakaziť stonky uhoriek, alebo aj plody v hociktorej fáze vývoja. Pri infekcii stoniek dochádza k zvädnutiu a odumretiu celej rastliny. Huba sa objavuje vo forme čiernych, tvrdých hľúzok čiže sklerócií, ktoré sú v skutočnosti trvácim podhubím, z ktorého za priaznivých podmienok vyrastajú lievikovité plodničky, vytvárajúce v sebe infekcieschopné výtrusy. Tie sú vzdušnými prúdmi roznášané a sú schopné nakaziť najmä mechanicky poškodené tkanivá rastlín. Často vidíme infekcie aj na nepoškodených rastlinách. Výskyt bielej hniloby býva podporovaný nadmernou vlhkosťou a nesprávnym osevným postupom. Častejšie pestovanie uhoriek po sebe alebo po paprike zvyšuje nebezpečenstvo jej výskytu. Chemická ochrana neprichádza veľmi do úvahy: zásadnými opatrenia mi by mal byt dobrý osevný postup, primerané zavlažovanie a skorá a dôsledná likvidácia napadnutých rastlín tak, aby na pôde nezostali napadnuté zvyšky rastlín, ktoré sú závažným zdrojom infekcií.