Význam morenia cesnakovej sadby

Cesnak ako zeleninová kultúra má v našej spoločnosti pomerne široké uplatnenie. Používa sa v domácnostiach na priamy konzum a tiež ako prísada do rozličných jedál, v odvetviach spracovateľského priemyslu ap. Úrody cesnaku v jednotlivých rokoch bývajú značne kolísavé, hoci sa pestuje v rovnakých ekologických podmienkach a približne rovnakej agrotechnike. Na tejto skutočnosti sa podieľa viac faktorov a to pôdne, klimatické a poveternostné podmienky, kvalita sadbového materiálu, agrotechnika, ochrana atď. Pri analýze príčin sa zisťuje, že k zníženiu úrod dochádza najčastejšie v porastoch, kde cesnak nebol pred výsadbou chemicky ošetrovaný. Škodlivých činiteľov cesnak nemá veľa, ale aj tak dokážu výrazne znížiť úrodu a nepriaznivo ovplyvniť dlhšie skladovanie. Obsahom článku chceme upozorniť drobných pestovateľov na význam chemického morenia cesnaku pred výsadbou, pretože tento zásah v priebehu ďalšieho pestovania nemôžeme nahradiť žiadnym opatrením. V súčasnom období najvýznamnejší škodlivý činiteľ cesnaku je háďatko cesnakové - Ditylenchus allii, ktoré okrem cesnaku napáda aj cibuľu, pažítku a niektoré ďalšie cibuľové rastliny. Škodca žije v pletivách rastlín, kde zhubnou činnosťou spôsobuje hubové zdureniny, rozličné deformácie, druhotnou činnosťou húb a baktérií, ktoré zavlieka na svojom tele dochádza k hnilobe. Výraznejšie napadnutie cesnakových rastlín háďatkom možno zistiť už počas vegetácie, pretože napadnuté rastliny sa jednak vzrastom a tiež aj habitusom značne odlišujú od zdravých. Na napadnutých rastlinách listy nemajú tak pravidelné a striedavé rozmiestnenie ako na zdravých, vyrastajú akoby z jedného miesta, zeleň je bledšia žltkastá, rastliny sú menšie až zakrpatené. Po vybratí chorej rastliny z pôdy vidíme, že strúčiky sú hubovite zdurené, mäkké a pri pokročilejšom štádiu ochorenia dochádza k hnilobnému rozkladu. Prítomnosť háďatiek v napadnutej hlávke možno zistiť tak, že dužinu strúčika rozdrvíme a v kvapke vody vreckovou lupou pri 10 násobnom zväčšení uvidíme pohybujúce sa drobné červíčky. Intenzita napadnutia cesnakových rastlín háďatkom býva rôzna. Pri silnejšom napadnutí dochádza už v poraste k znehodnoteniu celých rastlín a tým prakticky k priamym stratám na úrode. Okrem toho napadnuté rastliny pokiaľ sa neodstránia z porastu stávajú sa zdrojom nákazy pre cibuľovité rastliny po obdobie 4 až 6 rokov. Pri slabšom stupni napadnutia ochorenie na rastlinách neprejavuje sa navonok viditeľnými príznakmi. Ochorenie sa spravidla zisťuje až v čase zberu a to slabším prejavom nákazy na hlávkach, prípadne aj počas dlhšieho skladovania. K najčastejšiemu a k najväčšiemu rozširovaniu háďatka cesnakového dochádza najmä pri slabšom stupni napadnutia, pretože keď sú napadnuté rastliny bez viditeľných vonkajších príznakov, pestovateľ ich považuje za zdravé a upúšťa od chemického ošetrovania. Na veľmi slabo napadnutých rastlinách prítomnosť háďatka možno zistiť až po úplnom ošúpaní strúčikov s použitím stereoskopického mikroskopu pri viacnásobnom zväčšení. Na povrchu ošúpaných strúčikov nachádzame háďatko špirálovite stočené v nepohyblivom, akoby v utlmeno stave. V priebehu skladovania, najmä pri nižšej teplote a nižšej relatívnej vlhkosti vzduchu háďatká strúčiky cesnaku nepoškodzujú a čakajú na vhodnú príležitosť, aby sa mohli dostať do vnútra strúčikov a v nich sa rozmnožovať. K tomuto prakticky dochádza až keď sa cesnak vysadí bez patričného ošetrenia morením. Z uvedeného je zrejmé, akým spôsobom sa môže tento veľmi bezpečný škodca cesnaku šíriť a do akej miery môže nepriaznivo ovplyvňovať výšku dopestovanej úrody. Na zamedzenie rozširovania háďatka cesnakového najúčinnejším a ekonomicky výhodným opatrením je morenie sadiva pred výsadbou. Na morenie z dostupných prípravkov sa najlepšie osvedčuje (5%) roztok Sulky počas 6 až 12 hodín. Účinnou látkou tohto prípravku je polysulfid vápnika, ktorý háďatká v priebehu morenia bezpečne zničí. Pri samotnom morení postupujeme tak, že hlavičky cesnaku oddelíme a na morenie prednostne používame najväčšie strúčiky, ktoré vkladáme buď do skleneného pohára, alebo sieťky. Poháre po zaliatí roztokom zaviažeme sieťovinou, aby strúčiky nevystúpili na povrch hladiny roztoku. Sieťky ponárame do nádob s roztokom a zaťažíme ťažším predmetom, lebo samotné strúčiky by plávali na povrchu, takže morenie by nebolo dostatočne účinné. Po ponorení obalov do roztoku ho niekoľkokrát zamiešame, aby sme odstránili vzduch a dôkladne sa zmáčal celý povrch strúčikov. V priebehu morenia sa strúčiky cesnaku sfarbia do modrozelena, avšak týmto sa kvalita sadiva neznižuje. S morením je najlepšie začať večer. Druhý deň ráno obaly po vybratí z nádob otvoríme a strúčiky vyberieme a necháme v tenkej vrstve osušiť, alebo ho vysádzame pred vysušením. Pri použití morení Sulkou sa musíme presvedčiť či prípravok je ešte v záručnej lehote a či aj v priebehu skladovania nedošlo hlavne vplyvom mrazov k znehodnoteniu, alebo k zníženiu biologickej účinnosti. Sulka sa účinkom mrazov znehodnocuje a preto ich uskladňujeme v miestnostiach, kde teplota neklesá pod bod mrazu. Uvedený spôsob a postup morenia cesnakovej sadby je spoľahlivý, dostatočne účinný, jednoduchý a lacný. Týmto opatrením však háďatka ničíme len na sadbe. V prípadoch, keď je zamorená pôda, morenie nepostačuje k tomu, aby sa zamedzilo neskoršiemu napadnutiu škodcom z pôdy. Ochrana proti infekcii z pôdy je len v dodržiavaní osevného postupu, teda v správnom striedaní plodín. Na zamorené pozemky cesnak a ďalšie cibuľovité kultúry nevysadzujeme do 4 až 6 rokov. Dezinfekcia pôdy s použitím niektorých zahraničných chemických prípravkov ako DD Shel, Dyfonate je možná, avšak z ekonomických dôvodov sa tento spôsob uplatniť nemôže.