Strapka pšeničná - Haplothrips tritici
Strapku pšeničnú nájdeme na lúkach a poliach na rozličných obilninách, najmä na pšenici. Dospelé samce a samice prezimujú v suchých stonkách alebo v opadanom lístí na okraji lesa, odkiaľ sa na jar sťahujú na lúky a polia. Majú veľmi úzke krídla s dlhými odstávajúcimi brvami, lietajú relatívne zle, ale vietor ich môže odniesť ďaleko. Pomocou dobavo-cicavých ústnych orgánov sajú rastlinné šťavy na obilninách. Strapky majú chodidlá zakrpatené, o podklad sa prichytávajú priľnavými vysúvateľnými vankúšikmi. Rozmnožujú sa väčšinou pohlavne, zriedka partenogeneticky (kedy sa nové jedince vyvíjajú z neoplodnených vajíčok). Strapka pšeničná má následovné vývinové štádiá: vajíčko, larva I, larva II, pronymfa, nymfa I, nymfa II, imágo (dospelec). Samice kladú vajíčka kladielkom do povrchových vrstiev rastlinných pletív. Larvy nemajú ešte základ krídel. Čulo sa pohybujú a intenzívne príjmajú potravu. Keď sa premieňa larva II na pronymfu, urobí si komôrku a v nej sa zvlieka. Pronymfy a nymfy sa pomaly a trhane pohybujú a nepríjmajú potravu. Nymfy už majú základy krídel. Pri premnožení sa strapka pšeničná stáva vážnym škodcom obilnín a prenášačom niektorých druhov chorôb. V priebehu roka sa vyvíja jedna generácia.
