V roku 1937 v Japonsku sa našli skamenené časti ruže roxburgovej (R. roxburgii). Vek vedci odhadujú na 25 miliónov rokov. Tento nález nie je ojedinelý. Skamenené časti ruží sa doteraz našli v 10 náleziskách v Európe, v 7 náleziskách v Severnej Amerike, z toho dvakrát na Aljaške a päťkrát v Ázii.
Počet pôvodných, botanických ruží sa dá veľmi ťažko ohraničiť. Názory botanikov neboli jednotné najmä preto, že pri mnohých botanických ružiach bol nejasný pôvod.
Dnes používame triedenie Rehderovo (1863 - 1949), ktorý rozdelili rod Rosa na 4 podrody a podrod Eurosa na 10 sekcií:
tabuľka bude v krátkom čase doplnená
Pre nás je dôležitý podrod Eurosa, pretože všetky zámerne krížené ruže majú predkov tohto podrodu.
Pri krížení botanických druhov vznikali ruže s novými znakmi a vlastnosťami. Ďalším spätným krížením vynikali alebo zanikali vlastnosti dosiahnuté z prvého kríženia a vznikali nové skupiny ruží.
Zo starých ruží spomenieme bengálky, ktoré vznikali z dvoch dovezených hybridov R. chinensis (R. chinensis x R. chinensis semperflorens). Do Európy ich doviezli v roku 1789 a 1793 z Indie. Známou bengálkou je ruža R. Geschwinda (pôsobil v Krupine) "Gruss an Teplitz" (1897).
Krížením R. damascena x R. chinensis vznikli bourbonky. Medzi najznámejšie patrí "Souvenir de la Malmaison" (1834).
Krížením R. chinensis x R. moschata vznikli noisettky. Ako prvá noisettka sa označuje "Aimée libert (1828). Dodnes pestovaná noisettka je "Maréchal Niel" (1864).
Významná skupina ruží čajoviek vznikla krížením R. chinensis x R. od o rata. Tejto skupine ruží dal základ semenáč R. Devoniensis (1938). V 80 rokoch 19. storočia bolo známych okolo 800 kultivarov čajoviek.
Hranicu medzi starými a modernými ružami tvoria remontantky. Vznikli krížením bourboniek s R. chinensis. Za Prvú remontantku sa považuje kultivar "La eine" (1842). Najpopulárnejšou remontantkou je dodnes pestovaná "Frau Karl Druschki" (1901). Pre stavbu jej kvetu ju mnohí autori zaraďujú medzi čajohybridy.
Čajohybridy pestujeme dnes v našich záhradách a obdivujeme ich krásu. Vznikli krížením remontantiek s čajovkami. Za prvý čajohybrid považujeme ružovú" La France" (1867). Neskoršie i v tomto období vzájomným kríže ním vznikajú nové kultivary. Čajohybrid "Gloria Dei" (1945) je jedným z rodičov mnohých krásnych čajohybridov, napr. "Super Star". Z rodokmeňa kultivaru "Chantré (1957) zistili (Glasau 1961), že má z matkinej strany 42 a z otcovej 55 predkov. Na vzniku tejto ruže spoločne sa podieľalo 97 kultivarov a druhov. Šľachtilo ju 143 rokov (1815 - 1958) 29 šľachtiteľov. (Francúzsko 14, Anglicko 5, USA 4, Nemecko 2, Holandsko 2, Dánsko 1, Španielsko 1) a 3 botanici zberatelia rôznej národnosti (P. Sloboda).
Prvé mnohokveté ruže vznikli koncom minulého storočia krížením R. multiflory x R. chinensis. Za najstarší kultivar sa považuje "Parquette" (1875). O niečo neskoršie vyšľachtená "Mignonette" sa stala pramatkou ďalších polyantiek a aj ostatných mnohokvetých druhov.
Polyantky ustúpili dokonalejším polyanthybridom. Prvý polyanthybrid "Rudhätte" vznikol roku 1911 krížením polyantky "Mme". N. Levasseur x čajohybrid "Liberty". Polyanthybridy získali od polyantiek mnohokvetosť a od čajohybridov bujnejší vzrast.
Ďalším krížením polyanthybridov s čajohybridmi vznikli floribundky. Táto skupina ruží pripomína tvarom a veľkosťou kvetov, ako aj ich farbou čajohybridy. Napr. "Duftwoike".
Kultivary, napr. "The Gueen of Bermuda", "The Queen Elizabeth Rose", "Montezuma" a iné poznáme ako floribundy grandiflory. Vznikli ďalším krížením floribund s čajohybridmi. Stavba ich kvetu a vzrast. použitie je také podobné čajohybridom, že rozdiely medzi nimi sú veľmi malé. Preto ich zatriedenie robí často veľké problémy. Zo schematického, zjednodušeného znázornenia vzniku jednotlivých druhov ruží môžeme si urobiť obraz, ako moderné ruže vznikli.
