Sadové ruže v záhradkách

U nás vari už niet záhradky, v ktorej by sa nepestovali i ruže. Mnohí záhradkári získali pomerne bohaté poznatky a praktické skúsenosti v ich pestovaní a rozmnožovaní. Tí, ktorí sa pestovaniu ruží venujú už dlhšie, poznajú i pomerne zložité botanické triedenie ruží. Pre záhradkára je však dôležité praktické rozdelenie ruží, ktoré berie do úvahy v prvom rade hľadisko použitia ruží v záhradke, v parku.

Medzi pojmy sadové a parkové ruže sa často dávalo znamienko rovnosti. To viedlo neraz k názoru, že sadové ruže sú určené výlučne do veľkých parkov a nie do malých záhrad. Možno i preto sú sadové ruže pomerne málo známe a rozšírené medzi záhradkármi. Pokúsime sa aspoň čiastočne odstrániť tento predsudok a ukázať našim záhradkárom, že sadové ruže majú svoje miesto v chatových osadách, v prídomových záhradkách a v záhradkových osadách.

Habitus rastliny

Botanické ruže a mnohé staršie i novšie kultivary majú mohutný vzrast, dosahujú výšku až 3 metre. Rast je vzpriamený, mierne previsnutý, pri niektorých druhoch najmä v dospelosti až rozložitý. Malé sadové ruže dosahujú výšku od 0,6 do 1,5 m. Kobercové ruže majú charakter silne rozložitý až plazivý – držia sa pri zemi. Sú preto vhodné na zakrytie pôdy. Možno ich použiť ako náhradu za trávnik, na zakrytie nerovnosti terénu, vysádzané na svahoch zamedzujú erózii pôdy. Mnohé druhy sa hodia na vytvorenie nepreniknuteľných živých plotov.

Kvet botanických ruží a niektorých hybridov je jednoduchý. Mnohé sadové ruže majú kvet plný, stavaný ako veľkokveté ruže. Niektoré majú vôňu botanických ruží, niektoré zase silnú až korenistú.

Pestovanie sadových ruží

Je jednoduchšie ako väčšiny záhonových ruží. Rez sa obmedzuje len na odstraňovanie starých a suchých výhonkov a na občasné presvetľovanie. Výhonky odrezávame od ich základu. Razkvitnúce ruže kvitnú na starom dreve, preto ich v prvom roku po výsadbe nerežeme. Po odkvitnutí nemusíme šípky odstraňovať, pôsobia okrasne až do jesene. Výnimku prirodzene tvoria plodové ruže, ktoré pestujeme pre plody – šípky. Ruže opakujúce kvitnutie, najmä lambertiánky a kordesovky skracujeme asi o jednu tretinu, čím dosiahneme bohaté rozkonárenie. Po odkvitnutí režeme, aby sme dosiahli bohaté súkvetie aj v druhom kvete.

Zimná ochrana pri väčšine druhov nie je potrebná. Pri botanických druhoch nemusíme ani kopcovať.

Rozmnožovanie

Botanické druhy možno rozmnožovať aj zo semena. Pretože semená klíčia obyčajne až v druhom roku, je vhodné stratifikovanie. Pri ružiach, ktoré boli získané buď výberom z populácií divorastúcich druhov, alebo zámerným mnohonásobným krížením, nie je tento spôsob rozmnožovania vhodný, pretože potomstvo môže byť značne odlišné od materských druhov a kultivarov. Pri vegetatívnom rozmnožovaní máme záruku, že potomstvo bude mať vlastnosti materských rastlín. Rozmnožujeme očkovaním, v zimných mesiacoch vrúbľovaním na koreňové odrezky, kopcovaním, potápaním a odrezkami. Odrezky niektorých kultivarov sa ťažko ujímajú, treba použiť stimulátor a odrezky prihrievať. To však v podmienkach záhradkára nie je vždy ľahko uskutočniteľné. Týka sa to i našej osvedčenej plodovej ruže ,Karpatia‘. Záhradkár si ju môže rozmnožiť kopcovaním, alebo potápaním. Kopcovaním však získame len toľko nových jedincov, koľko výhonkov má materský ker. Potápaním získame podstatne viac nových jedincov. Najlepšie je na jar zrezať materský ker na 3 až 4 púčiky a počas vegetácie postupne zakrývať nové výhonky zemou, pieskom alebo rašelinou a polievať. Zakorenené jedince rozdeľujeme na jeseň, alebo až na jar budúceho roku.

Použitie sadových ruží

Rôznorodosť druhov a kultivarov dáva viacero možností ich použitia. Pre chatové osady, chaty pri lesoch, chalupy a väčšie záhrady sú vhodné všetky robustnejšie druhy. Pri chatách v lesnom prostredí sa najlepšie uplatnenia botanické ruže (aj plodové) vysádzané ako solitéry, alebo v skupinkách po 2 až 4 kry. Tu by aj tie najkrajšie čajohybridy pôsobili cudzo, rušivo. Práve v takomto prostredí treba využiť výškové rozdiely na vytvorenie pôsobivej scenérie tak, aby pozadie lesa a naša výsadba tvorili jeden harmonický celok. Je prirodzené, že i tu používame trávnik ako veľmi dôležitý prvok, ktorý plní viac funkcií: vytvára ružiam priaznivú mikroklímu, je prechodom medzi vysokou a nižšou výsadbou a okrem toho dotvára farebné pôsobenie ruží. Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že na chaty či chalupy chodíme len cez víkend, alebo na dovolenky a preto vyberáme ruže, ktoré nie sú náročné na ošetrovanie.

Z plodových ruží sú najvhodnejšie:

  • R. pomifera, kultivar ,Karpatia‘ – výška 2 až 2,5 m, kvet ružovočervený v priemere 30 až 50 mm. Obsah vitamínu C v plodoch okolo 1200 mg%.
  • R. rugosa – ker vysoký 1,5 až 2 m, rozložitý. Kvet červený v priemere 60 až 100 mm veľký. Kvitne až do jesene, takže počas celého leta sa na kríku objavujú kvety zároveň s dozrievajúcimi veľkými dužinatými plodmi, ktoré obsahujú 800 až 900 mg % vitamínu C.
  • R. cinnamomea – tvorí ker vysoký 1,5 m. Má ružové až purpurovočervené kvety v priemere 30 až 50 mm. Obsah vitamínu C sa pohybuje okolo 1600 mg %.
  • R. moyseii – ker vysoký 1 až 3 m. Kvety v priemere 40 až 60 mm majú tmavočervenú farbu. Obsah vitamínu C je okolo 1700 mg %.
  • R. roopae – tvorí až 3 m vysoké kry. Plody majú 2700 až 3000 mg % vitamínu C. Je to perspektívna plodová ruža.
  • R. pendulina (R. alpina) – dosahuje výšku okolo 1 m. Má ružové až purpurovočervené kvety v priemere 50 mm. Obsah vitamínu C sa pohybuje od 1700 do 2000 mg %.

Plodové ruže majú pre záhradkára veľký význam, pretože okrem pekných, jednoduchých kvetov sú zdrojom vitamínu C, vitamínu B2, A, K a P. Boli v nich objavené i látky nazvané flavonoidy, ktoré pôsobia priaznivo pri obmedzovaní artériosklerózy. V domácnosti možno šípky použiť na prípravu chutných marmelád, na výrobu vín a sušené na prípravu čaju.

Z vyšších sadových ruží sú najvhodnejšie:

  • ,Fruhlingszauber – rozložitejší rast, výška do 3 m. Kvety poloplné, svietivo červené, majú intenzívnu vôňu.
  • ,Galway Bay‘ – vzpriamený rast, výška 2,5 m. Kvety majú v priemere až120 mm, jasnočervenú farbu, počet lupeňov 27.
  • ,Erfurť – ker dosahuje výšku 2 m, má rozložitejší rast. Veľký kvet pastelovoružovej farby s jasnožltým stredom je poloplný, silno voňajúci.
  • ,Lichtkonigin Lucia‘ – vzpriamený rast, výška 1,5 m. Kvety sú usporiadané v bohatých zhlukoch, priemer okolo 80 mm, farba svietivo jasnožltá, vôňa ľahká.
  • ,Maigolď – ker je rozložitejší, dosahuje výšku 2,5 m. Poloplné, asi 100 mm veľké kvety majú zlatožltú farbu a stredne silnú vôňu.
  • ,Nymphenburg‘ – vzpriamený rast, výška 1,2 m. Veľké poloplné voňajúce kvety majú porcelánovú farbu.
  • ,Fruhlingsschnee‘ – má mohutný vzpriamený rast, výška 2 m. Veľké, plné, jemne voňajúce kvety majú snehobielu farbu.
  • ,Dirigent‘ – vzpriamený rast, výška 1,2 m. Kvet stredne veľký, poloplný, usporiadaný v zhlukoch. Farba krvavočervená, slabá vôňa.

Zo starých sadových ruží spomenieme len dve. Sú to výpestky nášho veľkého šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda, ktoré ešte i dnes nájdeme v katalógoch niektorých ružiarskych firiem:

  • ,Gruss an Teplitz‘ (Pozdrav Tepliciam) – ker dosahuje výšku 1,8 m. Kvety sú usporiadané v bohatých zhlukoch majú svietivočervenú farbu a silnú, korenistú vôňu. Priemer kvetov je 60 až 70 mm. August Jäger vo svojom Rosenlexikone jej dal prívlastok Svetová ruža. Pestuje sa na celom svete, žiaľ, u nás je veľmi málo známa. V USA sa uvádza aj pod menom ,Virginia R. Coxe‘. Mnohí šľachtitelia ju používali na ďalšie šľachtenie a dnes je známych asi 60 nových kultivarov z týchto šľachtení.
  • ,Parkzierde‘ (Okrasa parku) – ker vysoký asi 1,5 m má vzpriamený vzrast. Slabovoňajúce kvety čerešňovo až šarlátovočervenej farby a slabej vône majú priemer 70 mm a sú usporiadané v zhlukoch.

Z malých sadových ruží hodno spomenúť aspoň tieto:

  • ,Eyepainť – širokorastúci ker dosahuje výšku 0,8 m až 1,5 m. Jednoduché malé kvety šarIátovočervenej farby s bielym očkom sú usporiadané v nápadne veľkých zhlukoch.
  • ,Yesterday‘ – ker má kompaktný rast výšky 400 až 600 mm. Poloplné kvety slezovožltej farby sú usporiadané v bohatých zhlukoch.

Najviac odporúčané kobercové ruže:

  • ,Swany‘ – biele kvety usporiadané v bohatých zhlukoch na krátkych stopkách pôsobia ako nádherný koberec. Sú odolné proti dažďu.
  • ,Rosa Sancta‘ (svätá ruža) – za svoje meno vďačí tomu, že v Etiópii ju vysádzali okolo kostolov a na cintorínoch. Mnohí ružiari sa nazdávajú, že ide o tú istú ružu, ktorá sa v období rokov 500 až 200 pred našim letopočtom používala v Egypte pri pochovávaní múmií. Ker rastie do plochy a dobre pokrýva zem. Má jednoduché, asi 70 mm veľké kvety, jemnoružovej farby, ktorá prechádza do bielej. Vôňa pripomína divé ruže.
  • ,The Fairy‘ – ker má rozložitý rast do výšky 0,6 m. Kvet má ružicovitý tvar, je plný, ružovočervenej farby, má slabú vôňu, je usporiadaný v bohatých zhlukoch.
  • ,Weddind Day‘ – má silno rastúce výhonky bohato tŕnisté. Kvety malé, krémovožltej farby, silnej vône, usporiadané v bohatých zhlukoch.
  • ,Nozomi‘ – japonský výpestok má plazivý rast s veľkým množstvom malých konárikov. Po celej dĺžke výhonkov sú kvety perleťovoružovej farby, poloplné, slabo voňajúce.

Ruže pre živé ploty

Z botanických ruží je to už popisovaná R. rugosa, ktorá vytvára takmer nepreniknuteľné živé ploty. V prímorských častiach Nemecka sa v záhradkových osadách používa na živé ploty medzi jednotlivými parcelami a to i napriek tomu, že plot dosahuje šírku až 3 metre. Takýto plot je hotovou plantážou plodových ruží. Vhodné sú tiež ďalšie botanické ruže, ako R. canina. R. rubrifolia, R. pimpinellifolia.

Zo sadových ruží sú to najmä:

  • ,F. J. Grootendorst‘ – vysoká 1,5 až 2 m. Kvety svietivočervenej farby majú lupene na koncoch zvlnené, takže sa podobajú kvetom klinčekov. Majú stredne intenzívnu vôňu, sú usporiadané po 5 až 10 v zhlukoch.
  • ,Feuerwerk‘ – vysoká 1,5 m, rast vzpriamený. Stredne veľké poloplné kvety svietivooranžovej farby sú usporiadané v zhlukoch.
  • ,Fruhlingsgold‘ – vysoká 3 m. Poloplné voňavé kvety zlatožltej farby majú až v priemere 110 mm.
  • ,Parkjuwele‘ – dorastá do výšky 1 m. Kvety svetločervené, plné, intenzívnej vône sú usporiadané v riedkych zhlukoch.

To je len malá ukážka sortimentu sadových ruží. Žiaľ, u nás je ich pestovanie a ponuka slabšia. Napriek tomu sme chceli poukázať na niekoľko zaujímavých ruží, z ktorých by záhradkár okrem krásy mal aj úžitok. Bolo by vhodné zamyslieť sa aj nad možnosťou používať sadové ruže na vytváranie živých plotov a to nielen v chatových osadách, ale aj v záhradkových osadách. Plot zo sadových ruží nevyžaduje veľkú údržbu, pôsobí menej násilne ako plot z ostnatého drôtu a iste by vylepšil vzhľad nejednej našej záhradkovej osady.