Očkovanie ruží I

Ruža – kráľovná kvetov. Tento názov si pre svoju krásu, vôňu a pôvab právom zaslúži. Ruža, symbol lásky i priateľstva medzi ľuďmi a národmi, sa u nás teší z roka na rok väčšej obľube a popularite. Každý pestovateľ túži mať vo svojej záhradke nové kultivary. Môžeme si ich kúpiť, ale oveľa viac radosti budeme mať, ak si ich dopestujeme sami.

Kríkové, stromčekovité a previsnuté tzv. smútočné tvary ruží môžeme rozmnožovať niekoľkými spôsobmi:

  • očkovanie na spiace očko
  • očkovanie na bdiace očko
  • Forkertov spôsob očkovania

Očkovanie je vegetatívny spôsob rozmnožovania. Na podpník sa prenáša očko z ušľachtilého kultivaru. Podpník tvorí podzemnú časť budúcej rastliny a z ušľachtilého očka vyrastie nadzemná časť.

Očkovanie na spiace očko

Najrozšírenejším spôsobom rozmnožovania ruží je očkovanie na spiace očko. Odrezávame ho z vrúbľa, ktorým je dobre vyzretý letorast a to z časti kôry v tvare podlhovastého štítku. Časť dreva, ktorú sme vyrezali s očkom, vylúpime. Očko zbavené dreva rýchlejšie a lepšie zrastá s podpníkom.

Očkujeme v júli až v auguste. Vyzreté očká berieme zo zdravých kríkov. Vrúble najskôr odlistíme a uložíme vo vlhkej handričke v spodnej časti chladničky. Tŕne z vrúbľov, odstraňujeme až pred očkovaním.

Najskôr odkryjeme koreňový kŕčik podpníka a utrieme ho handričkou. Očkujeme do „T“ zárezu štítkovaním. Očká sa zaväzujú lykom, páskou z PVC, alebo gumovou páskou (zásterkou), ktorá je obzvlášť praktická, lebo práca s ňou je rýchla a nemusíme ju neskoršie uvoľňovať. Pri viazaní je potrebné dávať pozor, aby sa štítok s očkom nevysunul z rezu, alebo aby nebol posunutý na jednu stranu. Očko po zasunutí ľahkým pritlačením prstov dobre vsadíme a kôru podpníka k nemu pritlačíme. Miesto očkovania môžeme potom nechať odkryté, alebo ho opatrne zahrnieme vrstvičkou jemnej zeminy. Asi za 16-20 dní kontrolujeme ujatosť očkovania. Ak očko nie je ujaté (je čierne a vyschnuté), preočkovanie robíme na opačnú stranu podpníka. Ujaté očko necháme odkryté až do jesene. Na zimu môžeme chrániť miesto očkovania proti mrazom nakopcovaním.

Koncom zimy, keď už nehrozia silnejšie mrazy, očkovance opatrne odhrnieme a krík asi 1 cm nad ujatým očkom zrežeme. Ak začnú z podpníka vyrastať plané výhonky, včas ich odstránime. Výhonok z ušľachtilého očka po vyrastení zaštipneme za 3. až 4. listom, aby sme dosiahli dobré rozkonárenie. V lete toho istého roku už prinesie očkovanec prvé kvety. V jeseni ich presadíme na trvalé miesto.

Očkovanie na bdiace očko

Týmto spôsobom je možné pestovanie ruží skrátiť o jeden rok. Vyškôlkované podpníky očkujeme už v máji na bdiace očká. Očká získavame zo skleníkov. Celý postup očkovania je podobný s predchádzajúcim. Za 16-20 dní začína ujaté očko pučať. Potom podpník nad miestom očkovania zrežeme.

Tento spôsob používame najmä vtedy, keď je nedostatok ruží, alebo keď chceme rýchlo rozmnožiť nové kultivary. Vystavujeme sa však nebezpečenstvu, že letorasty dobre nevyzrejú a v dôsledku toho zle prezimujú.

Rozhodujúcim činiteľom pre ujateľnosť očiek v obidvoch prípadoch je dostatok miazgy v podpníku počas očkovania a v čase zrastania očka s podpníkom. Prúdenie miazgy je však podmienené dostatkom vlahy a zodpovedajúcou asimilačnou plochou rastliny, preto nesmieme zabúdať na chemickú ochranu podpníkov, najmä proti nebezpečnej hubovej chorobe čiernej škvrnitosti ruží a pod. Nedostatok vlahy môžeme nahradiť výdatnou zálievkou podpníkov asi týždeň pred očkovaním a niekoľko dní po očkovaní.

Forkertov spôsob očkovania
V 20. rokoch minulého storočia francúzsky záhradník Forkert použil novú vlastnú metódu očkovania, ktorá sa pre svoju jednoduchosť a univerzálnosť rýchlo rozšírila.

Používa sa najmä na rozmnožovanie stromčekovitých a previsnutých tvarov a to vtedy, keď má podpník vplyvom klimatických pomerov málo miazgy.

Spočíva v tom, že na podpníku zrežeme rovnaký plátok kôry zhora dolu, pričom dbáme, aby sme zbytočne nepoškodili drevo. Plátok kôry na podpníku odrežeme v jeho polovici a za kôru vložíme rovnako široký štítok s púčikom, zrezaným do klina. Púčik musí zostať bezprostredne nad ponechaným štítkom kôry podpníka. Očko zaviažeme lykom, alebo páskou z PVC. Záleží hlavne na tom, aby sa štítok s očkom, pokiaľ možno, kryl s rezom na podpníku.

Stromčekovité a previsnuté tvary ruží rozmnožujeme okrem uvedeného Forkertovho spôsobu očkovania i očkovaním na spiace, ale najmä na bdiace očko. Očkovanie robíme na dlhé, dobre vyvinuté letorasty podpníkov. Stromčekovité ruže očkujeme vo výške 1-1,2 m a pre previsnuté tvary ruží (ruže smútočné) vo výške 1,8-2 m. Na každý kmienok dávame po dve očká proti sebe, aby sme dosiahli rovnomerne rozloženú korunu. Očká neumiestňujeme v rovnakej výške (nebezpečenstvo vylomenia pri vetre), ale volíme určitý zvislý odstup. Ďalšia starostlivosť o očkovance je podľa spôsobu očkovania rovnaká ako na kríkových ružiach.