Najčastejšie choroby ruží

Skôr, než by sme sa zaoberali ochranou ruží proti chorobám, pripomenieme si požiadavky ruže na stanovište i jej citlivosť na niektoré chemické prípravky:

  • najpriaznivejšia je neutrálna, až slabo kyslá reakcia (pH 6-7);
  • treba sa vyhýbať stanovišťu na vápenatých pôdach ako aj vápneniu (pozor aj pri zásahoch proti škodcom zimujúcim v pôde);
  • ruže sú náročné na draselné hnojenie;
  • nepoužívajme žiadne hnojivo v chloridovej forme;
  • dôležitá je dobrá štruktúra;
  • síra a prípravky na báze síry pri vyšších teplotách (nad 25-28°C) a pri silnom slnečnom žiarení môžu spôsobiť popáleniny na listoch;
  • mnohé kultivary ruží sú citlivé voči meďnatým prípravkom a prípravkom na báze parationu, niektoré zle znášajú Karathan pri predávkovaní a v chladnejšom období;
  • krátko po skracovacom reze sú ruže citlivé na zimné postreky (Arborol M, Nitrosan).

Chloróza (žltnutie listov) fyziologického pôvodu je neinfekčná choroba ruží. Listy ruží žltnú, dostávajú bieložltý nádych, pričom žilky vedľajšie i hlavná žila listu ostávajú zelené (nedostatok železa), resp. len hlavná žila ostáva zelená (nedostatok mangánu). V ďalšom postupe choroby listy hnednú a usychajú. Rastliny chradnú. Zvlášť náchylné sú kultivary Roselandia, a Edith Helen. Chloróza sa najčastejšie objavuje pri pestovaní ruží v ťažkých alkalických pôdach, kde rastlina nemá k dispozícií prijateľné železo na tvorbu listovej zelene (chlorofylu). Chlorózu, môže vyvolať aj vysoká spodná voda, alebo trvalejšie zamokrenie pôdy a vysoká koncentrácia soli z hnojív v pôde (zasolenie pôdy hnojivami). Najčastejšie však ide o nedostatok železa, alebo mangánu následkom vysokého obsahu vápna v pôde, silného vápnenia, alebo následkom vysokého obsahu vápna v zálievkovej vode. Na vznik chlorózy má vplyv i prebytok fosforu v pôde (prehnojenie fosforečnými hnojivami) a aj pravidelné prikrývanie kríkov na zimu maštaľným hnojom. Aj vo veľmi kyslých pôdach môže nastať chloróza.

Ochranné zásahy: Pri chloróze z nedostatku železa na alkalických pôdach sú vhodné opakované zálievky 1-percentným roztokom zelenej skalice (FeSO4 – síran železnatý). Oveľa rýchlejšie účinkujú prípravky na báze organicky viazaného železa vo forme zálievky alebo postreku. Zálievka prípravkom Sequestrene Fe 138 v dávke 30 g k jednému kríku, alebo prípravok Chlorofen v dávke 60 g k jednému kríku. Po zálievke prípravok hneď zapracujeme do pôdy. Uvedené prípravky možno použiť aj vo forme postreku, a to Sequestrene Fe 138 (0,05-0,1%) alebo prípravok Chlorofen (0,1-0,2 %). Ak použijeme postreky, musíme ich opakovať 3 až 4-krát v 10-denných odstupoch. Postreky sa neodporúčajú použiť v kombinácii s meďnatými fungicídmi, lebo znižujú účinok prípravkov Sequestrene Fe 138 a Chlorofen. Postreky už nie sú účinné na rastlinách veľmi citlivých a zničených chlorózou.

Ak dostatok železa neprináša žiadne zlepšenie stavu ruží a právom sa domnievame, že ide o chlorózu vyvolanú nedostatkom mangánu, je vhodné aplikovať síran manganatý. Síran manganatý je najlepšie použiť na jar, začiatkom mája v dávke 5 až 10g na 1 m2; toto množstvo je najlepšie rozdeliť na dve dávky. Pravidelne každých 6 týždňov možno tiež použiť postrek roztokom síranu manganatého (0,5-0,75 %). Postrekovať možno len za podmračného počasia, alebo večer (pri slnečnom počasí je nebezpečenstvo popálenia ruží postrekom). Na prikrývanie ruží v jeseni a v zime odporúča sa používať len rašelinovú drvinu.

Chlorózu môže vyvolať aj nedostatok draslíka. Listy žltnú v medzižilkových priestoroch, na čepeli sa tvoria hnedé nekrotické škvrny a okraje listov nadobúdajú hnedočierne sfarbenie a zasychajú. Tvorí sa veľký počet neproduktívnych výhonkov, kvitnutie je slabé, kvet ruže sa deformuje. Oproti iným rastlinám ruže majú dvojnásobne vyššie požiadavky na draselné hnojenie. K opísaným príznakom chlorózy dochádza pri nedostatku draslíka, alebo pri neprimeranom hnojení dusíkom a fosforom, pričom sa naruší harmonická výživa rastliny.

Ochranný zásah: Zmierniť, alebo vynechať na čas hnojenie dusíkom a fosforom, zvýšiť dávku draslíka.

Príznaky nedostatku živín:

  • Nedostatok dusíka: listy sú bledozelené, malé: Výhonky sú krátke, kvetné púčiky slabé.
  • Nedostatok fosforu: listy sú tmavozelené až s modrastým nádychom, s nekrotickými škvrnami.

Ochranný zásah: prihnojujeme chýbajúcou živinou.