Drevité pivonky

Z celkového počtu asi 35 druhov pivoniek (Paeonia) je 7 drevitých. Z nich sa u nás vyskytujú:

  • Pivonka Delavayova (Paeonia delavayi), ktorá vytvára holý, vysoký ker 1,5 m, s dlhými listami asi 250 mm, na líci tmavočervené široké asi 90 mm, kvitne v máji.
  • Pivonka Lemoineova (P. x lemoinei) je medzidruhový kríženec medzi P. lutea x P. suffruticosa. Pivonka žltá (P. lutea) vytvára vzpriamený ker, vysoký asi 1 m s dlhými listami 100 mm, na líci tmavozelenými, na rube modrozelenými. Kvety jednoduché, žlté, široké 70 mm, kvitne v júni.
  • Pivonka Potaninova (P. potaninii) dorastá do 1,5 m. Jednoduché kvety sú gaštanovohnedej farby, široké 50 až 60 mm, kvitne v máji.
  • Pivonka polokrovitá (P. suffriticosa) vytvára vzpriamený, vysoký ker do 2 m. Listy na nej sú svetlozelené, na rube modrasté. Široké kvety 150 mm majú ružovú, až bielu farbu a základy korunných lupienkov sú červenofialové.

Najčastejšie pestujeme kultivary pivonky Lemoinovej a polokrovitej. Patria medzi najkrajšie, na jar od apríla do júna kvitnúce dreviny, preto by sme ich mali vo väčšej miere v záhradkách uplatňovať. Pre ušľachtilosť kvetu i celého jedinca sú určené pre pozorovanie zblízka. Umiestňujeme ich ako solitéry, alebo v malých skupinkách blízko cestičiek, budov, schodov, vchodov, odpočívadiel ap. Kvitnú skôr ako čínske pivonky (P. chinensis). Drevité pivonky majú neobyčajne veľké 100 až 300 mm široké kvety, ktoré sú buď jednoduché, poloplné alebo plné. Sú umiestnené jednotlivo. Stavba kra je vzdušná, riedka. Listy sú striedavé, veľké, perovité, väčšinou tmavozelené, inokedy tiež svetlejšie, niekedy pri pučaní s bronzovým nádychom.

Niektoré dostupné druhy pivoniek

‚Alice Harding‘ má plný, žltý kvet; ‚Chromatella‘ – plný sírovo žltý; ‚Eldorádo‘ – čisto žltý, plný; ‚La Lorraine‘ – plný, jemnožltý; ‚Mne Louis Henryi‘ – jednoduchý, voňavý, žltý kvet s lososovo farebným nádychov; ‚Satin Rouge‘ – plný, červený kvet so žltým podkladom; ‚Souvenir de Maxime Cornu‘ – plný, žltý kvet s koncami červenkastých lupienkov.

Kultivary, ktorých základným druhom je Paeonia suffruticosa zaraďujeme do 2 skupín, a to európske a japonské.

Starostlivosť o pivonky

Pivonky sa odvďačia za humózne, priepustné, hlbšie, výživné, hlinitopiesočnaté a rovnomerne vlhké pôdy, slnečné a chránené miesta. Treba ich občas hnojiť dobrým kompostom, prípadne skompostovaným maštaľným hnojom, nikdy nie čerstvým maštaľným hnojom. Staršie rastliny môžeme občas prihnojovať (zvyčajne do konca júna) kombinovanými priemyselnými hnojivami. Kvet po odkvitnutí môžeme odstrániť, aby sa rastliny nevyčerpávali nasadením semien. Rez obmedzujeme iba na odstránenie suchých konárikov. Staršie rastliny horšie znášajú presadenie. Pivonky sa odmenia za zavlažovanie v suchých mesiacoch a prikrytie koreňovej sústavy na zimu. Prikrývanie celých krov na zimu sa v našich podmienkach neosvedčuje, lebo ich pred namrznutím v tuhších zimách nezachráni. Zistilo sa, že prikrývané kry i po miernej zime zakvitnú slabšie, ako neprekryté. V prípade namrznutia po zrezaní sa dobre omladzujú. Na jednom stanovišti vegetujú i 50 rokov. Získané 1 až 2 ročné štepence vysadíme na jar, obyčajne o niečo hlbšie ako boli predtým, do pripravenej pôdy a podľa potreby zavlažujeme. Vrúbeľ po čase začne vytvárať korene; podpník bol iba dočasným pomocníkom pri zakoreňovaní vrúbľa. V prvých rokoch po vysadení na zimu jedince kopcujeme zeminou tak, aby vyčnievali len konce výhonkov. Príliš hlboká výsadba má veľakrát za následok silný vegetatívny rast na úkor kvitnutia.

Rozmnožovanie

Botanické druhy a niektoré staršie kultivary rozmnožujeme semenom, ktoré hneď po vyčistení (po zbere) vysievame, alebo stratifikujeme a vysievame na jar. Semeno často preleží. Zo semena sa získa kvitnúci jedinec asi za 6 rokov. Najčastejšie je rozmnožovanie vrúbľovaním na dlhé 100 až 130 mm a ako prst hrubé odrezky koreňov pivonky čínskej. Vrúbľujeme v januári až marci, alebo častejšie a úspešnejšie v jeseni (august až september) na tupú koziu nôžku. Ako vrúble používame jednoročné drevo s jedným očkom, respektívne s 2 až 3 očkami vtedy, ak sú internódia krátke. Pri jesennom vrúbľovaní necháme na vrúbli skrátené listy. Vrúbľovance zaväzujeme páskou z plastickej hmoty. Podpník pred vrúbľovaním (koreňové odrezky) očistíme. Nesmie zavädnúť. Vrúbľovance vysadíme do špeciálnych črepníkov do zmesi kompostu s rašelinou a pieskom (2:1:1), alebo založíme do studeného pareniska tak, aby miesto vrúbľovania bolo celé prikryté. Toto založenie je dočasné, kým vrúble neprirastú, preto sa dávajú husto (rady 150 až 200 mm od seba v radoch 30 až 40 mm). Parenisko prikryjeme oknami a necháme niekoľko týždňov uzavreté. Zavlažovaním i tienením udržujeme rovnomernú vlhkosť. Asi po 4 až 5 týždňoch vrúble prirastú, preto môžeme jedince sadiť do črepníkov (špeciálnych pivonkových) o šírke 80 až 90 mm a výške 120 až 150 mm. Očko vrúbľa musí byt blízko pod povrchom zeme. Nádoby s vrúbľovancami uložíme do hlbokého pareniska a zasypeme riečnym pieskom 20 až 30 mm nad očká. Parenisko na zimu zabezpečíme proti premrznutiu (okná, čečina, dosky, lístie). Ak sú teplé dni, krátko vetráme aj v zime (asi 1 až 2 hodiny denne). Kryt necháme na parenisku čo najdlhšie do jari, aby rastliny nezačali vplyvom teploty predčasne vegetovať. Asi koncom marca, začiatkom apríla, odstránime kryt, viac vetráme a iba na noc prikrývame okná. V máji odkrývame cez deň aj okná. Ak nehrozí nebezpečenstvo mrazov, necháme parenisko aj cez noc bez okien. Asi po 20. máji uložíme nádoby s rastlinami až po okraje na voľné záhony do polotieňa. Tam ich ošetrujeme do jesene. Na zimu ich opäť dáme do hlbokého pareniska na prezimovanie ako predchádzajúcu zimu, ale nezasypávame pieskom. Na jar vysádzame na trvalé stanovište.

Niekedy môžeme pivonky rozmnožovať aj delením starších rastlín, ktoré v jeseni vyberáme z pôdy a založíme v hlbokom parenisku (bez mrazu). V zime oddelíme zakorenené výhonky, vysadíme ich do črepníkov a zapustíme v studenom parenisku. Na jar chránime pred stúpajúcimi jarnými teplotami a keď už počasie dovolí, prenesieme ich na chránené záhony, alebo necháme v parenisku. Tiež výhonky bez koreňov zužitkujeme, ale potrebujú pieskovito-rašelinový substrát, viac tepla a času na zakorenenie. Pôvodnú materskú rastlinu možno na jar opäť vysadiť do voľnej pôdy.