Pestovanie voňavých pelargónií

 

Domovinou pelargónií je Afrika. Sú to rastliny predovšetkým afrických lesostepi, alebo kamenistých až horských stanovíšť či saván, avšak do našich podmienok sa prispôsobili veľmi dobre. Pelargónie sú veľmi aromatické, s dekoračným listom, ktorý je voňavý, napr. po citróne, škorici, mäte, či po ružiach. Ich pestovateľské nároky sú minimálne. Veľmi dobre sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom.

Voňavé pelargónie obsahujú vysoký obsah pelargóniového oleja, ktorý je uložený v trichómach, v sekrečných bunkách. Po ich poranení vyteká šťava geranol, ktorý je základnou surovinou pelargóniového oleja. Je podobný ružovému oleju a veľmi cennou surovinou pre farmaceutický a kozmetický priemysel. Zberajú sa z nich listy a to pred rozkvitnutím kvetov. Destiláciou sa vyrába pelargóniový olej Oleum geranii. Vo svete sú známe veľkopestovateľské spôsoby pestovania voňavých pelargónii (plantáže pelargónií), kde sa na plochách niekoľko desiatok hektárov pestujú voňavé kultivary na výrobu geraniového oleja. Takéto plantáže sú napríklad vo Francúzsku, Alžírsku, Španielsku a pod. U nás majú význam predovšetkým na pestovanie ako izbové a balkónové kvetiny. Najvýznamnejšie z veľkého množstva voňavých pelargónií sú tieto:

  • Pelargonium crispum ( L.) L. Hérit. - Dorastá do výšky 40-60 cm. Je vzpriameného, kríkového, menej rozkonáreného vzrastu. Zaujímavé sú najmä mladé rastliny, ktoré majú pyramidálny tvar. List je malý, s krátkou stonkou, trojlaločný, s kučeravým nepravidelným zúbkovaním. Kvitne v lete, fialovou farbou. List vonia po citróne. Predovšetkým sa uplatní ako izbová kvetina, lebo má pomalší rast. Spomedzi voňavých kultivarov je najnáročnejší na pestovanie i rozmnožovanie.
  • Pelargonium graveolens L. Hérit. - Dorastá do výšky až 100 cm. Je bohato rozkonárený, s listami modrozelenými, hlboko laločnatými, obojstranne chĺpkatými. Kvitne v lete, menej výraznými, ružovými alebo purpurovými kvetmi. List má vôňu, ktorá je podobná ružiam. Je najstarším a najviac pestovaným kultivarom pelargónií. Pestuje sa v Európe už od roku 1774. Na rozmnožovanie a pestovanie nemá špeciálne nároky, dobre sa mu darí v každej pôde. Má bujný rast.
  • Pelargonium radula (Cav.) L. Hérit. - Pochádza z Kapska. Je vzpriameného kríkového vzrastu, dorastá do výšky až 150 cm. Listy sú svetlozelené, hlboko dlaňovito delené, chĺpkaté i lepkavé. Kvitne v lete. Súkvetie je zložené zo 4-5 menších purpurovo žilkovaných kvetov. List výrazne vonia po citróne. Táto veľmi dekoratívna pelargónia mala svoje uplatnenie v dávnej minulosti, kedy sa pestovala s veľkou obľubou. Je nenáročným, rýchlo rastúcim kultivarom, ktorý vytvára bohato rozkonárený krík. Pri včasnom zaštipnutí vypestujeme rastlinu veľmi kompaktnú, nižšiu, s možnosťou uplatnenia do kamenných veľkých črepníkov, na balkóny, alebo ju môžeme pestovať voľne na záhonoch, v kombinácii s kultivarom Pelargonium zonale.
  • Pelargonium tomentosum Jacq. - Pochádza z Kapska. Vytvára poloker, rozložitého tvaru. Listy sú husté a mäkko plstnaté. Sú obojstranne chĺpkaté, majú 5-7 tupých, širokých lalokov. Celý list pri dotyku výrazne vonia po mäte piepornej. Kvitne v lete, mnohokvetým bielym súkvetím, ktoré je malé, nevýrazné. Celá rastlina je veľmi dekoratívna. Pestuje sa ako izbová kvetina od roku 1790. Zakoreňuje o niečo dlhšie, ako ostatné pelargónie. Pestovateľské nároky má podobné ako predchádzajúce kultivary. Okrem opísaných kultivarov sa v širšej miere pestujú tieto voňavé pelargónie: Pelargonium odoratissimum, Pelargonium denticulatum, Pelargonium fragrans, Pelargonium quercifolium a i.