Pestovanie chryzantém

Základom úspechu pestovania chryzantém je vždy zdravý sadbový materiál a zdravá pôda bez patogénnych húb. V osadzovacom pláne preto počítame so striedaním kultúr a tým predchádzame rôznym zdravotným problémom. Pôda má byť výživná, kyprá, poloha slnečná a v lete dostatočne zavlažovaná. Chryzantémy sadíme v máji do voľnej, zdravej, kyprej a vyhnojenej pôdy, vo vzdialenosti 300 až 500 mm, podľa kultivaru. Dostatočne zavlažujeme v priebehu celého leta. Do krajov s daždivou hmlistou jeseňou musíme vyberať kultivary skoro kvitnúce. Chryzantémy vydržia vo váze 3 až 4 týždne, v závislosti od ošetrenia a teploty miestnosti.

Pestovanie chryzantém v skleníkoch a fóliovníkoch

V máji, alebo júni po zbere skorej zeleniny môžeme chrazantémy vysádzať do sponu 200 x 200 mm priesady do hĺbky po prvý lístok. V lete výdatne zavlažujeme a vetráme, aby nevznikli hubové ochorenia, ktoré obmedzíme ak polievame ráno. Aby bolo súkvetie bohaté a pestrofarebné, okrem základnej dávky hnojív môžeme prihnojovať tekutými hnojivami na list vždy ráno, dávkou 0,2% Harmavit, Vegaflor ap. Prihnojovať môžeme každých 14 dní. Takto získame kvety v septembri, októbri, prípadne začiatkom novembra. Novovyšľachtené kultivary chryzantém sú neterminované, bez fotoperiodickej reakcie a kultivary terminované s fotoperiodickou reakciou 7 až 13 týždňov, čo je obdobie, za ktoré presne rozkvitnú pri zatemňovaní, t. j. skracovaní dňa. Zatemňujeme, keď rastlina dosiahne výšku 200 mm a deň skracujeme na 10 až 11 hodín. Čierna fólia nesmie prepúšťať viac ako 15 luxov.

Vhodné kultivary pre skleníky sú:

  • dekoračné – ,Snoudown‘, ,Jacoblayne‘, ,Souhsmith‘, ,Diplomat‘
  • baletkovité – ,Breitner‘, ,Princess Anne‘; králiky: ,Marble‘, ,Dramatic‘, ,Horim‘, ,Dark Lapana‘
  • veternicovité – ,Galaxy‘, ,Sands‘, ,Clingo‘
  • pomponkovité – ,Denise‘; lúčovité – ,Westland‘, ,Spider‘, ,Japanerin‘, ,Tokyo‘
  • drobnokveté – ,Fandango‘, ,Taffeta‘, ,Flamenco‘

Ochorenia a škodce

Ak nedodržíme technológiu, alebo ak sú nevhodné klimatické podmienky, môžu chryzantémy napádať škodcovia.

Škvrnitosť listov (Septoria chrysantemella) napáda listy. Vytvárajú sa na nich veľké, guľaté tmavosivé až čierne, na oboch stranách viditeľné škvrny. Listy vädnú. Škvrnitosť vzniká pri nedostatku vzduchu. Pleseň sivá (Botrytis cinerea) napáda puky, úbory a druhotné stonky. Puky a kvety hnednú, zahnívajú a pokrývajú sa sivým povlakom. Strapka (Thrips sp.) je cicajúci hmyz, napáda listy. Cicaním na listoch vytvára biele a žlté škvrny. Listy hnednú.

Herbicídy radšej nepoužívame, pretože chryzantémy môžeme poškodil. Čiastočne tiež brzdia rast, vhodné je kypriť pôdu, čo je pre rast veľmi dôležité.