Gladioly pestované ako dekoračné rastliny sú známe iba od minulého storočia. Najväčšou prednosťou gladiol je jasná a čistá farba ich kvetov, pôvabné súkvetia a vlastnosť vykvitnúť vo váze do posledného kvetu. Sú vhodné viac na rez, ako pre výsadbu v okrasnej časti záhradky.
Botanicky patria do rodu Gladiolus čeľade Iridaceae a súčasné kultivaru patria súborne do skupiny Gladiolus hybridus hort.
Spoločným rysom všetkých stanovíšť, na ktorých rastú gladioly v prírodných podmienkach je slnečná poloha, dobré zavlažovanie počas celej vegetácie bez prebytočnej vlahy a kypré úrodné pôdy. Všetky tieto požiadavky na stanovište si zachovali aj súčasné hybridy. Pre úspešné pestovanie gladiol teda treba dbať na to, aby stanovište bolo na slnku, pôda bola dostatočne priepustná s dobrou drenážou a dostatočným obsahom humusu. Počas celej vegetácie treba udržiavať pozemok zavlažený, no nie premokrený.
V súčasnosti pestované hybridné formy gladiol, ktoré vznikli zložitým medzidruhovým krížením, rozdeľujeme na dva ekotypy :
Holandský ekotyp - charakterizovaný pyramidálnym súkvetím s hladkými, prevažne okrúhlymi tenkými kvetnými lupeňmi. Tieto rastliny podliehajú nepriazni počasia, vlhku, rose, slnečnému žiareniu, predstavujú tzv. klasicky typ hybridných gladiol pestovaných u nás do 70-tych rokov nášho storočia.
Americky (severoamericky) ekotyp - charakterizovaný valcovitým súkvetím, v ktorom naraz kvitne 8 až 12 rovnomerne otvorených kvetov mimoriadnej kvality. Kvetné lupene sú hrubé, tvrdé (neodborne sa im hovorí voskové), zriasené až nazberkané, niekedy ihlicovito hrotovité. Tento ekotyp predstavuje tzv. moderný typ hybridných gladiol, ktoré k nám začali prenikať koncom 60-tych rokov.
Od súčasných gladiol sa vyžaduje: estetický vzhľad, priemerná rozmnožiteľnosť, dobrý zdravotný stav
Estetický vzhľad - súčasné hybridy majú mať rovné valcovité súkvetie s hrubými zriasenými lupeňmi. Rozkvitnutá časť klasu má dosahovať asi 50 % dĺžky celého súkvetia. Súkvetie má byť dvojradové bez medzier, cez ktoré by bolo vidno kvetnú stonku. Nesprávne je aj príliš husté súkvetie, keď lupene horného kvetu zakrývajú hrdlo dolného. Farebné škvrny alebo ozdoby majú byť rovnaké na všetkých kvetoch klasu.
Rozmnožovanie - hľuzy gladiol biologicky starnú a pri prešľachtených hybridoch k tomu dochádza už po 3 až 4 rokoch. Hľuza sa musí vegetatívne obnovovať dopestovaním z rozmnožovacích hľuzičiek. Pri hľuzách, ktoré majú nízky koeficient rozmnožovania je to ťažšie a preto aj ich rozšírenie medzi verejnosť obmedzené.
Zdravotný stav - prešľachtené hybridy sú žiaľ málo odolné proti hubovým a vírusovým chorobám. Nie je zriedkavosťou, že zo 100 % posadeného materiálu vypadne viac ako polovica. Preto sa musia pestovať pod celoročnou chemickou ochranou. Najnebezpečnejšou chorobou je tzv. fuzáriova hniloba, ktorú spôsobuje huba Fusarium oxysporum f. Je to choroba cievnych zväzkov rastliny, ktorá napáda porast v záhrade, aj hľuzy v sklade. Okrem hubových chorôb nadobúdajú v súčasnosti veľký rozmer vírusové ochorenia gladiol, prejavujúce sa škvrnami na listoch a kvetoch. Jedinou účinnou zbraňou pre záhradkára je ničenie napadnutých rastlín.
