Narcisy v našich záhradkách

 

 V súčasnej dobe je registrovaných viac ako 9000 rôznych odrôd, ktoré zaraďujeme podľa tvaru kvetu a pôvodu do dvanástich skupín. Tu je zoznam niektorých najčastejšie pestovaných skupín.

 

  • Rúrkovité narcisy - na každej stonke majú len jeden kvet. Ich pakorunka je rúrkovitá a býva rovnako dlhá alebo i dlhšia ako okvetné lístky. Boli vyšľachtené z Narcissus pseudonarcissus, pôvodom zoStredomoria. Pôvodný druh má žltobielu korunu a dlhú žltú rúrku.
  • Narcisy s veľkou pakorunkou - na stonke majú opäť len jeden kvet. Pakorunka je kratšia než okvetné lístky, ale pritom dlhšia než jedna tretina dĺžky okvetných lístkov. Pochádzajú prevažne z Narcissus x incomparabilis Mill., ktorý vznikol krížením N. pseudonarcissus x N. posticus.
  • Narcisy s malou pakorunkou - na stonke je opäť len jeden kvet. Pakorunku majú tanierikovitú alebo šálkovitú, kratšiu ako jedna tretina dĺžky okvetných lístkov. Pochádzajú prevažne z Narcissus barii (narcis tanierikovitý).
  • Plnokveté narcisy - sú to vlastne plnokveté formy narcisov patriacich do všetkých predchádzajúcich skupín. Majú opäť len jeden kvet na stonke, ten však má vždy viac než 6 okvetných lístkov. Kvety sú pomerne ťažké, po daždi sa ohýbajú až k zemi a taktiež sa ľahko lámu.
  • Tacety - tieto mávajú na jednej stonke obyčajne 3 až 7 kvetov, drobných s tanierikovitou miskovitou alebo šálkovitou pakorunkou. Niektoré kultivary sú i plnokveté. Sú chúlostivejšie.
  • Poeticus hybridy - stonka nesie opäť len jeden kvet, ktorý má čisto bielu korunu a červeno lemovanú pakorunku. Kvitne veľmi neskoro a pekne vonia. V záhradkách sa pestuje hlavne kultivar Actaea veľkokvetý biely so žltou červeno lemovanou pakorunkou.

 

Pestovanie narcisov

Najskoršie druhy kultivarov narcisov kvitnú už koncom marca a posledné odkvitajú často až koncom mája. Narcisy sú pomerne nenáročné. Darí sa im v každej dostatočne hlbokej a priepustnej záhradnej pôde. Neznášajú však zamokrené pôdy. Môžeme ich vysadiť tiež pod listnaté stromy a vyššie kry. V čase, keď narcisy kvitnú, dreviny sú ešte bezlisté a prepúšťajú svojimi korunami dostatok slnka a dažďa. V čase vegetačného pokoja narcisom vyhovuje, že korene okolitých drevín odoberajú z ich blízkosti prebytočnú vlahu. Najlepšie sa im darí v piesočnato hlinitých, dostatočne humusových pôdach s neutrálnou, alebo slabo alkalickou reakciou. Na jar potrebujú narcisy veľa vody, ku koncu vegetačného obdobia zasa sucho a teplo, aby cibule mohli dobre vyzrieť.

Prvá zima po výsadbe je pre cibule kritickým obdobím. Odporúča sa preto pred príchodom silnejších mrazov rastliny chrániť nástielkou z čečiny alebo lístia. Pred koncom zimy treba však túto prikrývku odstrániť a ešte pred vypučaním prihnojiť asi 30g minerálneho hnojiva s prevahou dusíka (na 1 m2). Narcisy znášajú i pomerne silné dávky hnojív.

 

Výsadba

Pretože narcisy na zakorenenie potrebujú vyššiu teplotu pôdy ako tulipány, vysádzame ich koncom augusta až septembra. Pred výsadbou pozemok zrýľujeme, zbavíme vytrvalých burín a do pôdy zapravíme 30 až 50 g viaczložkových minerálnych hnojív (na 1 m2). Narcisy sadíme 12 až 18 cm hlboko. Po výsadbe pôdu dôkladne zavlažíme.

 

Množenie

Vysadená cibuľa v druhom roku poskytne obvykle dva kvety a v treťom roku tri kvety a približne rovnaký počet nových cibúľ. Vo štvrtom roku sa vytvorí väčšie množstvo menších cibuliek, ktoré však nemajú silu vykvitnúť. Po 3 až 5 rokoch by sme teda mali narcisy rozsádzať. Cibule vyberáme zo zeme v prvej polovici júla. Avšak venujeme zvýšenú pozornosť, aby sme zhluky cibuliek ani živé korienky pri čistení násilne neoddelili, čím by sme vytvorili otvorené rany, ktoré by mohli slúžiť ako vstupná brána rôznym infekciám.

Očistené cibule skladujeme do novej výsadby v suchu pri teplote asi 20°C, na mieste s dostatočnou výmenou vzduchu.