Ľalie v našich záhradkách

 

Vo svete je známych okolo 80 pôvodných botanických druhov divo rastúcich ľalií, rozmiestnených svojim pôvodom i výskytom po celej severnej časti zemegule. Územné rozmiestnenie botanických druhov podľa kontinentov je nasledovné: v Európe má pôvod 9 druhov, v Severnej Amerike 20 druhov, v Ázii 51 druhov. Z botanických druhov sa u nás darí hlavne Lilium candidum, bulbiferum, davidii, hansonií, henryi, regale, tigrinum.

Ľalie delíme podľa vonkajších znakov a pôvodu do deviatich skupín:

  • Ázijské hybridy - krížence, ktoré vznikli krížením z Lilium amabile, bulibiferum, concolor, cernuum, davidii a ďalších geneticky príbuzných druhov. Skupina sa ešte delí na tri podskupiny podľa umiestnenia kvetov na lodyhe
  • Martagon hybridy - krížence Lilium martagon
  • Candidum hybridy - krížence Lilium candidum
  • Americké hybridy - krížence amerických druhov
  • Longiflorum hybridy - krížence Lilium longiflorum a formosanum
  • Rúrkovité hybridy - krížence ázijských rúrkovitých ľalií a Lilium henryi. Rozdeľujú sa ešte na štyri podskupiny podľa umiestnenia kvetov na lodyhe a tvaru kvetov
  • Orientálne hybridy - krížence Lilium auratum, speciosum, japonicum a rubellum. Delia sa ďalej do štyroch podskupín podľa tvaru kvetu
  • Nezaradené hybridy - tieto hybridy, ktoré nie je možné zaradiť do žiadnej klasifikačnej skupiny
  • Botanické hybridy - patria sem prírodné druhy a ich variety

 

Nároky na pestovanie ľalií

Pre úspešné pestovanie ľalií je dôležitá správna voľba vhodného stanovišťa. Pozemok pre ľalie má byť odvodnený, pretože ľalie neznášajú trvalé zamokrenie. Tiež sa vyhýbame stanovištiam trvale vystavené silným vetrom, na druhej strane sa však v úplnom bezvetrý zvyšuje riziko hubových ochorení. Cibule vyžadujú dostatok kyslíka, preto povrch pôdy udržiavame kyprý. Ľalie však okopávame opatrne, aby sme neporušili mladé korene, ktoré sa rozprestierajú plytko pod povrchom. Mnohé druhy ľalií sú citlivé na suchomrazy a vyžadujú izolačnú vrstvu. Zvlášť na jar môžu narobiť veľké škody na vypučaných ľaliách neskoré a prízemné mrazy.

Ľalie obľuhujú slnečné stanovište s jemným poludňajším zatienením. Do čiastočného, jemného polotieňa v poludňajších hodinách sú vhodné ľalie: Lilium martagon, pardalinum, hausonii, henryi, speciosum, aurelion hybridy, Bellingham hybridy, orientálne hybridy a iné.

Ľalie sú náročné na živiny. Vyžadujú veľa humusu (50 až 60 g NPK na 1 m2) a charakteristická je stála potreba dusíka. V období hlavného rastu sa pridáva draslík, pri tvorbe pukov fosfor. Neznášajú hnojivá obsahujúce chlór.

Mierne alkalickú pôdu si vyžadujú: Lilium candidum, carnislicum, henryi, martagon a pomponicum. Neutrálnu pôdu zasa prevažne čašovité ľalie. Mierne kyslú pôdu s pH asi 6,5 vyžadujú: Lilium, auratum, davidii, speciosum a ich potomstvá. Viac kyslú pôdu s pH 5 až 6 potrebuje väčšina amerických hybridov, Lilium pardalinum, novozélandské druhy a iné. Ako vidieť, jednotlivé druhy majú diametrálne rozdielne nároky na pôdnu kyslosť a taktiež vápno. Niektoré vyžadujú dostatok vápna v pôde, iné ho vôbec neznášajú.

 

Výsadba a rozmnožovanie

Ľalie vysádzame na jeseň alebo na jar, okrem Lilium candidum, ktorú sadíme v neskorom lete. Na jar vysádzame neskoro kvitnúce kultivary ako i cibule, ktoré dosť preschli, poškodili sa im korene a šupiny a vyžadujú karanténne pozorovanie. Počas zimy cibule skladujeme v rašelinovej drvine, v chladnej pivnici. Hĺbka výsadby je 2 až 3 násobok výške cibule. Malé cibule sa sadia zväčša do hĺbky 100 mm. Pôdy medzi rastlinami zatieňujeme buď výsadbou nízkych širokolistých rastlín, alebo mulčovaním (zmes rašeliny, listovky, ihličia, preležanej kôrovej drviny a dobre preschnutého, starého kravinca, výška mulčovania 50 až 100 mm).

Rozmnožovanie ľalií je veľmi rozmanité podľa druhov. Niektoré rozmnožujeme cibuľami, iné pacibuľkami, zálistovými pacibuľkami, stvolovými pacibuľkami, stolonmi, pacibuľkami s cibuľových šupín, z listových odrezkov a samozrejme generatívne zo semien. Znalosti z agrotechniky i rozmnožovania ľalií si treba osvojiť pri každom druhu samostatne.