Cieľom práce všetkých ovocinárov je dosahovanie vysokých a pravidelných úrod kvalitného ovocia. Táto snaha pestovateľov je pochopiteľná, aj keď nie vždy korunovaná úspechom. I napriek tomu, že vysoké úrody ovocia sú v najväčšej miere podmienené kvalitou biologického materiálu, výživou a zdravotným stavom, o výške úrod rozhoduje celý rad ďalších faktorov. K nim možno zaradiť aj procesy opelenia a oplodnenia, ktorých bezprostredným výsledkom je násada, vývin a dozretie plodov.
Výsledky viacerých pozorovaní ukázali, že opelenie a oplodnenie ríbezlí najvýraznejšie ovplyvňujú:
poveternostné podmienky v čase kvitnutia ríbezlí,
prítomnosť včiel vo výsadbách,
zastúpenie pestovaných kultivarov s ohľadom na stupeň samoopelenia.
Poveternostné podmienky stanovišťa, na ktorom ríbezle pestujeme, bývajú závažným a častým problémom. Najväčším nebezpečenstvom pre ríbezle je výskyt neskorých jarných mrazov v čase ich kvitnutia. V našich podmienkach ríbezle kvitnú koncom apríla, začiatkom mája. V dôsledku nízkych nočných teplôt (pod bodom mrazu) zamŕzajú jemné pletivá pohlavných orgánov kvetov, z ktorých väčšina potom opadne. Chladné počasie, prípadne dážď v čase kvitnutia ríbezlí, nepriaznivo ovplyvňuje priebeh procesov opelenia a oplodnenia a tiež prekážajú vylietaniu včiel z úľov. Množstvo nasadených kvetov môžu podstatne redukovať aj silné mrazy v zimnom období, ako tomu bolo v zime 1986 až 1987, kedy dlhotrvajúce silné mrazy poškodili kvetné základy v pukoch. Takéto silné poškodenie kvetov ríbezlí je však v našich pestovateľských oblastiach zriedkavé. Opakom nízkych teplôt sú vysoké teploty a nadmerné sucho v čase kvitnutia ríbezlí, ktoré tiež zasahujú negatívne do opelenia a oplodnenia. Pri vyšších teplotách a veľmi suchom počasí sa skracuje čas kvitnutia, blizny kvetov rýchlo starnú a strácajú schopnosť uchytenia a prerastania peľových zŕn, čím sa vytvárajú menej priaznivé podmienky pre opelenie a oplodnenie. Poveternostné podmienky sú málokedy ideálne a pestovateľom minimálne, alebo vôbec neovládateľné a meniteľné. Z hľadiska nebezpečenstva zamrznutia kvetov je však možné vyhýbať sa takým polohám, v ktorých je vysoká pravdepodobnosť výskytu jarných mrazov v čase kvitnutia ríbezlí.
Keďže ríbezle patria k druhom, ktoré opeľuje hmyz, vo výsadbách je v čase kvitnutia dôležitá prítomnosť včiel. Otázka dôležitosti včiel vo výsadbách nielen ríbezlí, ale aj ostatných ovocných druhov, sa stáva aktuálnou najmä v poslednom období, kedy vzhľadom na chemizáciu poľnohospodárstva, znečistenie prostredia priemyselnými emisiami a exhalátmi, nastáva úbytok prirodzených populácií hmyzu. Je dokázané, že prítomnosťou včiel vo výsadbách ovocných kultúr sa zvyšujú nielen úrody, ale i kvalita plodov. Zistilo sa, že prísunom včelstiev ku kvitnúcim ríbezliam sa vo veľkovýsadbách môžu zvýšiť úrody o 9 % až 13 %. Z včelárskeho hľadiska sú ríbezle dôležitými rastlinami – poskytujú dostatok peľu i nektáru. Včely sadajúce na kvety ríbezlí sa dotýkajú peľníc, pričom sa na ich telách zachytávajú peľové zrná, ktoré potom prenášajú na ďalšie kvety. Mnohými pokusmi sa dokázalo, že z kvetov opelených včelami vznikli väčšie bobule, s väčšou hmotnosťou.
V rodivosti ríbezlí môže významnú úlohu zohrať aj zastúpenie pestovaných kultivarov s ohľadom na stupeň samoopelenia. Ríbezle sa vyznačujú rôznym stupňom samoopelenia, pričom extrémny prípad úplnej neschopnosti ríbezlí opeliť sa vlastným peľom sa nevyskytuje. Aby sa predišlo zbytočnému zníženiu úrod ríbezlí v dôsledku nedostatočného opelenia, pri organizácii a členení výsadieb je vhodné vysádzať ríbezle s vysokým stupňom samoopelenia. Ríbezle s vysokou schopnosťou opelenia vlastným peľom možno vysádzať aj ako monokultúru, aj keď je známe, že prítomnosť ďalších kultivarov zvyšuje násadu, hmotnosť a kvalitu plodov. Pri výsadbe ríbezlí s nižšou schopnosťou opelenia vlastným perom (s nižším stupňom samoopelenia) je bezpodmienečne nutná prítomnosť ďalšieho kultivaru, ktorý vhodné opelenie zabezpečí. Pre výber vhodného opeľovača je dôležité, aby mal nielen dobre klíčivý peľ, ale aby bol schopný opelenia iného kultivaru a aby mal čas kvitnutia zhodný s opeľovaným kultivarom. Na základe viacročných pozorovaní opeľovacích pomerov ríbezlí možno konštatovať, že najlepšie úrody sa dosiahli pri voľnom opelení, keď sa v blízkosti sledovaného kultivaru nachádzalo viac iných kultivarov. Táto skutočnosť potvrdzuje názor, že aj kultivary s vysokou schopnosťou opeliť sa vlastným peľom vytvárajú viac plodov s vyššou hmotnosťou po opelení peľom z viacerých kultivarov. Pre výsadby sú nevhodné kultivary s veľmi nízkym stupňom samoopelenia, ako bol napr. starší kultivar Holandský čierny. Tento kultivar sa už dnes nepestuje práve pre nadmerný opad plodov, ktorý zapríčiňovala nízka schopnosť opelenia vlastným peľom.
Pri súčasnom šľachtení ríbezlí jedným zo stanovených cieľov charakterizujúcich nový kultivar je aj vysoký stupeň samoopelenia, ktorý zabezpečí plne sa prejaviť rodivostnému potenciálu kultivaru. Ako príklad možno uviesť kultivary čiernych ríbezlí Roodknop, Otelo, Viola, Eva, z bielych Primus, Blanka, z červených Jonkheer van Tets. Nižší stupeň samoopelenia v porovnaní s kultivarom Jonkheer van Tets' majú kultivary Detvan a Tatran, ktoré odporúčame vysádzať v kombinácii s ďalšími kultivarmi ríbezlí.
