Maliny považujeme za dôležité doplnkové ovocie, ktoré pestujú veľmi často najmä záhradkári, veľkovýrobných plantáží je však v našich podmienkach málo. Kultúry bývajú postihované celým radom chorôb, ktoré môžu spôsobovať zhoršenie rodivosti rastlín a niekedy aj hynutie celej kultúry.
K najrozšírenejším a súčasne aj najškodlivejším treba rátať vírusové ochorenia, ktorých je veľa typov. Najčastejšie sa prejavujú žltozelenými škvrnami (mozaikami) na listoch, ktoré môžu byť aj mierne, alebo silnejšie skučeravené. Napadnuté rastliny majú slabšiu násadu kvetov aj ovocia, ktoré vplyvom virózy nedozrieva, prípadne mení aj chuťové vlastnosti. Virózne rastliny môžu mať metlovitý vzrast, pretože sa ich výhonky nadmerne zahusťujú. Býva to spojené so zhoršenou životnosťou krov, ktoré najmä v priebehu zimy vymŕzajú.
Niektoré typy vírusových ochorení malín prenášajú listové vošky, v mnohých prípadoch však prenášačov doposiaľ nepoznáme.
Na ochranu proti vírusovým chorobám možno odporúčať predovšetkým skorú likvidáciu zjavne napadnutých jedincov, aby sa tak obmedzila možnosť ďalšieho rozširovania ochorenia. Rovnako všetky pestovateľské zásahy, ktoré majú za cieľ poskytnúť rastlinám malín najlepšie pestovateľské podmienky, prispievajú podstatne k dobrému zdravotnému stavu celého porastu. Samozrejmou prevenciou je výber zdravých, bezviróznych rastlín na rozmnožovanie, pretože práve vegetatívnym rozmnožovaním sa virózy ľahko prenášajú.
Výhonky malín niekedy, najmä v spodnej časti, napáda baktériová rakovina, ktorá spôsobuje nepravidelné, niekedy ako päsť veľké, drevnaté nádory. Predovšetkým v horších pestovateľských podmienkach môže toto ochorenie viesť k uvädaniu a odumieraniu postihnutých výhonkov. Pestovateľ často sám zapríčiňuje výskyt rakoviny, pretože tá postihuje predovšetkým výhonky, ktoré boli pri okopávke, alebo inom pestovateľskom zásahu mechanicky poškodené.
Z hubových chorôb si zaslúži azda najväčšiu pozornosť takzvaná didymelóza, ktorej pôvodcom je Didymella applanata. Spôsobuje rozsiahlu, typickú hnedú škvrnitosť listov, na ktorých bývajú najprv postihnuté stredové rebrá, okolo ktorých sa vytvára odumierajúca škvrna. Škvrny prechádzajú aj na listové stopky a neskôr až na výhonky. Napadnuté listy postupne zaschýnajú, no výhonky zostávajú do jesene živé, ale často s rozsiahlymi škvrnami. Silnejšie škvrnité výhonky v zime vymŕzajú.
Na chorých výhonkoch niekedy zvädnú jednotlivé stopky s kvetmi, čo má za následok zníženie úrody. Pri silnom a skorom napadnutí malín dochádza k predčasnému odlisteniu rastlín, čo zle vplýva nielen na úrodu ovocia, ale aj na celkový stav rastlín.
Výskyt choroby možno obmedziť vyrezaním výhonkov so škvrnami začiatkom jari a ošetrením porastu na jar po plnom vypučaní 0,4 až 0,5 % Kuprikolom, alebo 0,2 až 0,3 % Dithanom M 45, pričom je dobré ošetrenie asi o 10 dní opakovať.
Aj keď bežne netreba robiť zimný chemický postrek malín, pri výskyte didymelózy by prospelo ošetrenie 1% Nitrosanom koncom zimy pred rezom.
V staršej odbornej literatúre sa dáva didymelóza do súvislosti s takzvanou metlovitosťou malín. Už dávnejšie vieme, že toto ochorenie s hubou Didymella vôbec nesúvisí. Skutočná príčina metlovitosti nie je doposiaľ bezpečne známa, ale nie je vylúčené, že ide o vírusové, alebo mykoplazmatické ochorenie, ktoré môže súvisieť aj s nevhodným pestovateľským stanovišťom, pretože sa často objavuje na vysýchavých pôdach, vystavených intenzívnemu slnečnému žiareniu, čo je pre maliny nevhodné.
Listy a výhonky niekedy postihuje aj hubová škvrnitosť, ktorú vyvoláva Septoria rubi. Bývajú to menšie, okrúhle, hnedé škvrny, ktoré sú skôr chybou krásy a nemávajú viditeľný vplyv na rastlinu.
Doteraz sme vymenovali iba ohrozenia listov a výhonkov. Pre úplnosť spomenieme aj jedno hubové ochorenie, ktoré postihuje ovocie, a to je plesňovec sivý (Botrytis cinerea). Záhradkári ho dobre poznajú zo škodlivého pôsobenia na jahodách a hrozne. Maliny dokáže zničiť z veľkej časti iba pri dlhšom, daždivom počasí, pričom sú najviac ohrozované zahustené a v tieni umiestnené maliniská. Podobne ako pri jahodách, aj pri malinách môžu byť napadnuté a zničené ešte zelené plody, na ktorých neskôr narastie sivý povlak huby, zložený z množstva výtrusov, ktoré ľahko roznáša vietor. Vysoký obsah vody v pletivách rastlín, najmä pri vlhkom počasí, umožňuje výtrusom klíčenie a prenikanie podhubia do plodov a iných častí rastlín.
Hoci poznáme dobré chemické prípravky proti piesni (napr. Ronilan), pre záhradkárov ich nemožno odporúčať, pretože pri postupnom dozrievaní ovocia by robilo ťažkosti dodržiavať hygienickú ochrannú lehotu.
