Vplyv termínu výsadby jahôd na úrodu

Medzi záhradkármi je častým predmetom diskusií najvhodnejší termín výsadby jahôd. V prvom rade si treba uvedomiť, že zárukou dobrej úrody sú zdravé, dobre vyvinuté sadence s bohatým koreňovým systémom a kvalitne pripravený pozemok, ktorý im poskytne vhodné pestovateľské podmienky. Najspoľahlivejším prameňom získania zdravej, výkonnej jahodovej sadby sú špecializované pracoviská, ktoré zabezpečujú produkciu jahodových sadencov. Pri troške námahy sa dajú získať kvalitné sadence pre nové výsadby aj v domácej záhradke. V čase dozrievania plodov treba označiť zdravé a úrodné trsy, ktoré prinášajú plody charakteristické pre daný kultivar. Len z týchto potom odoberáme sadence, ktoré sa vytvorili na poplazoch. Dôležitou zásadou je odber sadencov z mladých jednoročných, najviac dvojročných porastov. Pri odbere zo starších porastov sa vystavujeme riziku, že spolu so sadencami si do nového porastu môžeme preniesť choroby a škodcov, ktoré v ďalšom období znižujú úrodu. V prípade, keď z nejakých dôvodov nemôžeme vysádzať v optimálnom termíne, napr. nemáme voľný čí pripravený pozemok, alebo v tom čase nie je dostatok jahodových sadencov, mohli by záhradkári, ktorí majú na to podmienky, vyskúšať i tzv. frigo sadence". Princíp spočíva v tom, že sa sadence v čase vegetačného pokoja - koncom októbra, začiatkom novembra (vtedy sú už určite dobre vyvinuté) uskladnia v chladiarni pri teplote -2°C. Teplota nemá viac kolísať ako o 1°C. Sadencom treba odstrániť listy a do chladiarne ich treba uložiť v polyetylénových vrecúškach. Samozrejme, pre každého záhradkára je významná taká výsadba, z ktorej sa dosiahne pomerne slušná úroda už v budúcom roku po výsadbe. Na úrodu najmä v prvom roku po vysadení v podstatnej miere vplýva termín výsadby. Keď rastliny majú v nasledujúcom roku zarodiť, musia do príchodu mrazov dobre zakoreniť a vytvoriť dostatočnú ružicu listov. Preto sadíme čo najskôr, akonáhle získame dobre vyvinuté sadence, najlepšie do konca augusta. V tomto období však bývajú väčšinou horúčavy, preto je bezpodmienečne potrebné zalievať. Vhodné je sadiť keď je zamračené, prípadne po daždi. Nevýhodou letného sadenia je, že obyčajne v tomto čase nemáme ešte dostatok vyvinutých sadencov. Preto by sme mohli použiť na výsadbu spomínané frigo sadence, ktoré ak boli v chladiarni dobre uskladnené, môžu sa vysádzať prakticky od jari do leta. Niektorí záhradkári však dávajú prednosť jarnej výsadbe, hlavne vo vyšších polohách, kde skôr končí vegetačné obdobie a rastliny nemôžu do príchodu mrazov dobre zakoreniť. Pôda pri vysádzaní v apríli býva dostatočne vlhká, polievanie obyčajne nie je potrebné. Tiež kvalitných sadencov z vlastných zdrojov býva dostatok. V roku vysádzania však už nemôžeme rátať so zberom plodov. Pôda v medziradoch sa dá prípadne využiť na pestovanie zeleniny. Úroda v prvom zberovom roku z týchto výsadieb býva rozdielna. Z jarnej výsadby sa získava vyššia úroda ako z letnej, resp. skorej jesennej, ale s nižším podielom plodov výberovej akosti. Z letnej výsadby je však viac plodov výberovej akosti pri nižšej priemernej úrode. V letnej výsadbe začínajú plody dozrievať o 2 až 3 dni skôr ako v jarnej, rovnako sa vytvára viac poplazov v predstihu o 5 až 7 dní, čo je zvlášť dôležité pre pestovateľov sadby. Letná i jarná výsadba má svoje výhody i nedostatky. Preto treba, aby si každý záhradkár výsadbu prispôsobil vlastným podmienkam.